Slovenská komora architektov na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 7. júla 2016, slávnostne vyhlásila nominácie jubilejného XV. ročníka Ceny za architektúru CE∙ZA∙AR 2016.
Okrem 1. podpredsedu Slovenskej komory architektov Pavla Paňáka a projektovej manažérky Oľgy Mihálikovej sa tlačovej konferencie zúčastnili predseda poroty Roman Rutkowski, architekti Lukáš Kordík a Štefan Moravčík, ktorí priblížili priebeh rozhodovania poroty a výber nominácií.
Zľava: Štefan Moravčík, Lukáš Kordík, Pavol Paňák, Oľga Miháliková, Roman Rutkowski
Zdroj: archív SKA
Na tlačovej konferencii sme predstavili generálneho partnera XV. jubilejného ročníka, ktorým sa stala spoločnosť CRH (Slovensko).
„Našim zámerom ako generálneho partnera prestížneho ocenenia CE∙ZA∙AR je, aby sa rozvíjalo povedomie o prínose kvalitných architektonických riešení a napomôcť presadzovať taký prístup, aby pri rozhodovaní o nových projektoch mala svoje miesto kvalita, dlhodobá udržateľnosť aj otvorenosť novým poznatkom a inováciám. Vďaka skúsenosti z oblasti výroby a predaja stavebných materiálov, kde sme na slovenskom trhu dlhodobým lídrom, sme získali množstvo poznatkov o tom, akú významnú rolu zohráva v živote ľudí a spoločenstiev architektúra“, zhrnula na tlačovej konferencii Miroslava Remenárová, manažérka pre firemné vzťahy CRH, generálneho partnera CE∙ZA∙AR 2016.
Predseda poroty, Roman Rutkowski, celkovo zhodnotil odkaz poroty: „Snažili sme sa nájsť Vašu vlastnú identitu, pretože v niektorých častiach architektúry sa stávate až príliš medzinárodnými. Pri tvorbe v architektúre je dobré pamätať na to, kto sme, odkiaľ pochádzame a kde sú naše korene. Je dôležité, aby architektúra vznikala z kvalitne organizovaných verejných súťaží. A tie by mali byť podporované vládou, a verejnou správou, či rôznymi inými dotknutými inštitúciami.
Architekt Lukáš Kordík, člen poroty, skonštatoval progres v tomto ročníku: „Tento rok bolo pomerne silné zastúpenie kvalitných diel, ktoré sa nachádzajú v rôznych regiónoch Slovenska. Teší nás, že kvalitná architektúra sa dostala aj mimo hlavného mesta a nemusí nevyhnutne vychádzať zo silného finančného zázemia, práve naopak, dokážu vzniknúť v pomerne limitujúcich podmienkach. Stále častejšie sa objavujú diela, ktoré nevznikli vďaka privátnym zdrojom, ale majú finančnú podporu štátu alebo miestnych samospráv. Mňa osobne veľmi potešilo aj to, že kategória exteriér sa z privátnych záhrad posunula do riešenia verejných priestorov a intervencií v krajine“.